Neriešenie problémov v školstve celkom logicky dobehne celú našu spoločnosť. Poďakujme za to všetkým vládam od novembrovej revolúcie...Hoci tá Vaša, pán premiér, je pri moci krátko, nezmyselných rečí v podaní nášho pána ministra školstva sme si vypočuli neúrekom. Činy takmer žiadne a Vy ste s takým stavom spokojný. Vyplýva mi z toho jedna z Vašich istôt, istota nemennosti tohto stavu. Vieme, že nie ste všemocný, jedným rozhodnutím, to však môžete zmeniť. Pán premiér nasledujúce riadky čítajte potichu... To preto, aby nikto nemohol povedať, že ho táto myšlienka napadla skôr ako Vás. Vymeňte, prosím, zaslúžilého dôchodcu za rozhodného mladého učiteľa, ktorý školstvo rozhýbe skutkami....Uskutočňovať reformy v školstve vyše dvadsať rokov a stav je pritom čoraz horší, svedčí o prioritnom postavení školstva v programoch ponovembrových vlád. Nájdite v sebe odvahu, silu a schopnosť a zmeňte to. Neriešením problémov v školstve ohrozujete budúcnosť detí tohto štátu....
Práca učiteľa je veľmi tvorivá, atraktívna. No je to človek, ktorý musí žiť, živiť svoju rodinu. Tu je jadro veci. Plat, aký dnes učiteľ dostáva, nestačí... Preto štrajk !
A ešte niekoľko slov... Budú aj školy, ktoré štrajk nepodporia....Nie preto, že učitelia nechcú vyšší plat. Sú aj takí, ktorí to úplne ignorujú, ale chceli by sa zviezť. Nepodporia a ignorujú jednoducho preto, že sa boja...Boja sa o svoju existenciu, o chlebík. Učiteľ, ktorý sa bojí , nemôže byť dobrým učiteľom. Sú to ľudia, ktorí však neúčasťou v štrajku stratia svoju identitu. Ľudia, ktorí by mali svojím deťom a žiakom byť príkladom, sa nevedia postaviť, narovnať svoj chrbát a ukázať, že im záleží na sebe samých ,ale predovšetkým na deťoch. Práve takých nepotrebujeme....
Tak ako sa vraví, že Božie cesty sú nevyspytateľné, tak platí aj iná múdrosť. Pán Boh je nenáhlivý, ale všetko pamätá. Myslím si, pán premiér, čím viac budete neriešiť oblasť školstva, tým skôr Vám to nie Boh, ale verejnosť spočíta.... PRETO VYDRŽTE !